6. Ortoepia a ortografia

Ortoepia (správna výslovnosť)

Ortoepia- osobitná jazyková disciplína, ktorá sa zaoberá zvukovými normami, podľa ktorých

sa tvoria hovorené spisovné jazykové prejavy (komunikáty). Kodifikačnou príručkou pre zvukovú rovinu spisovnej slovenčiny sú  Pravidlá slovenskej výslovnosti od Á. Kráľa.

Jazyková kultúra národa sa prejavuje vo vedomej snahe používateľov jazyka o kultivovanie spisovného jazyka v písomnej i hovorovej komunikácií. Kultúrna úroveň človeka sa prejavuje nielen v tom, ako pohotovo a elegantne formuluje svoje myšlienky, ako ich správne napíše, ale aj v tom, ako znie jeho reč. Správnu výslovnosť určuje ortoepická norma.

V rámci výslovnosti rozoznávame tri výslovnostné štýly.

Výslovnostné štýly:

a) vysoký štýl –využíva sa vo verejnom oficiálnom prostredí, pri recitácii umeleckých textov, 

v slávnostných prejavoch; komunikanti využívajú spisovnú slovenčinu.

b) neutrálny štýl – najčastejšia podoba hovorovej spisovnej slovenčiny. Využíva sa v súkromnom aj v pracovnom styku. Ak je medzi komunikantmi spoločenský odstup (mladší/starší, podriadený/nadriadený, prostredie školy, úradu a pod.), tak využiva spisovný jazyk.

c) nižší štýl – využíva sa v súkromnom aj verejnom prostredí, všade tam, kde je medzi 

komunikantmi neoficiálny alebo priateľský vzťah. Vyskytujú sa v ňom odchýlky od spisovnej normy, prejavuje sa napr. vplyv miestneho dialektu.

Najčastejšie poruchy výslovnosti spoluhlások:

- rotacizmus: ľudovo ráčkovanie, zniká nesprávnou výslovnosťou spoluhlásky r: hrot jazyka 

nekmitá

- sigmatizmus: ľudovo šušlanie, vzniká nesprávnou výslovnosťou sykaviek  spoluhlások s,z,š,ž, a c, č; najčastejšie ho spôsobuje nesprávna poloha jazyka).

Správnou výslovnosťou zabezpečíme efektívnosť našej komunikácie.

Spisovná výslovnosť a jazyková kultúra dotvára imidž vzdelaného človeka.

Spisovnou výslovnosťou prejavujeme úctu k poslucháčom.

Logopédia je medicínsky odbor (súčasť foniatrie), ktorý sa zaoberá prevenciou a nápravou porúch výslovnosti a reči.                       

Ortografia / pravopis

Grafické jazykové prostriedky

-         Využívajú sa v písaných jazykových prejavoch

-         Patrí sem písmo

Písmo

-         Súbor grafických znakov : písmen, grafém, litier

-         V histórií sa využívalo na záznam udalostí a dodnes zastupuje zvukovú reč

-         V slovenčine sa používa hláskové písmo latinského pôvodu - latinka

Písmeno – graféma

-         Najmenšia grafická jednotka slúžiaca na zaznamenávanie hlások - foném

-         V slovenčine platí zásada, že jednej fonéme zodpovedá jedna graféma

Výnimky:

i,y	Pre jednu fonému sú dve grafémy  (napr. biť, byť...)
d,t,n,l	Grafémy, ktoré môžu nahradiť ď,ť,ň,ľ ak po nich nasledujú samohlásky e,i a dvojhlásky ia, ie, iu (napr. liek, Detva , diabol, nikto, teba...)
ch, dz, dž	spojenie dvoch grafém na zapísanie jednej fonémy (napr. chalupa, rýdzi, džem...)

Zaujímavosť:

X	Ks – dve fonémy zapíšme jednou grafémou

Poruchy  učenia spojené s pravopisom:

Dysgrafia: porucha učenia, pri ktorej človek robí chyby v písmenách a nie je schopný zrozumiteľne písať.

Dysortografia  - je taktiež porucha učenia , pri ktorej má  človek problém si osvojiť pravidlá pravopisu, pretože nerozoznáva  hlásky a niekedy celé slová.

Ortografia / pravopis

-         Pravopis slovenčiny sa formoval dlhé obdobie – prebehlo niekoľko kodifikácií a úprav spisovnej slovenčiny: 

o       kodifikácia A. Bernoláka – fonematický princíp pravopisu (nemá y a využíva ˇ na označenie mäkkosti spoluhlásky)

o       kodifikácia Ľ. Štúra – prevláda fonematický princíp pravopisu (nemá ľ  a y, taktiež označuje mäkkosť)

o       úprava Štúrovskej slovenčiny M. Hattalom -  posilnil etymologický princíp pravopisu (rozlišuje y/i, a spoluhlásky zmäkčuje e,i)

-         Pravidlá, podľa ktorých píšeme nazývame pravopisná norma

-         V pravopise sa riadime štyrmi pravopisnými princípmi:

o       Fonematický

§        Je určený tým, že sa jedna fonéma píše jedným písmenom

§       V slovenčine sa nedodržiava dôsledne

o      Morfematický

§       Zachováva podobu písaných slov, ale pri výslovnosti môže niektoré hlásky zmeniť zo znelých na neznelé a opačne

o       Etymologický

§       Tento princíp prihliada na podoby  slov v staršej podobe jazyka

§       Uplatňuje sa pri písaní i/y v cudzích slovách – rešpektujeme pôvodnú pravopisnú podobu slova

o       Gramatický

§       Určuje, že sa pády prídavných mien píšu rovnako ako pády iných slovných druhov, ktoré sa skloňujú podľa rovnakého vzoru

-         Pre dobré ovládanie pravopisu je potrebné vedieť pravidlo o spodobovaní spoluhlások a o rytmickom krátení  

Pravidlo o rytmickom krátení

-         V spisovnej slovenčine okrem výnimiek nemôžu nasledovať za sebou dve dlhé slabiky

Uplatnenie:

Podstané mená	Ženský rod	vzor	G pl.		D pl.	L pl.
		Žena	Žien / čia-pok		Že-nám rie-kam	(o) že-nách/ (o) rie-kach
		ulica			Uli-ciam Svie-cam	(o)uli-ciach (o)svie-cach
	Mužský rod	vzor	N pl.	G pl.	D pl.	A pl.	L pl.
		Mesto	Me-stá Mies-ta	Kl-biek Ko-lie-nok	Mes-tám Mies-tam	Mes-tá Mies-ta	(o)mes-tách (o)mies-tach
		Srdce	Srd-cia Lí-ca		Srd-ciam Lí-cam	Srd-cia Lí-ca	Srd-ciach, lí-cach

Slovesá	Neurčitok	Pad-núť/vlád-nuť, strieh-nuť
	Prechodník, činné príčastie prítomné	Chlad-núc,       če-sa-júc, pad-nú-ci/vlád-nuc, lá-mu-ci, strieh-nu-ci
	Prítomný čas	Pa-dám,  ro-bím,  pa-dnú/vlád-nem, chvá-lim, vlád-nu
	Opakovacie slovesá na - avať	Pí-sa-vať, spie-va-vať/vo-lá-vať

Prídavné mená, radové číslovky, príčastia	Vzor	Pekný	Cudzí
	Prídavné mená	Ze-le-ný, čier-ny	Mlad-ší, svie-ži
	Radové číslovky	Štvr-tý, sied-my	Tre-tí, ti-sí-ci
	Príčastia	Pre-bra-ný, sia-ty	Pra-cu-jú-ci

Tvorenie slov(prípony)	-ko	Ok-no/o-kien-ko Vlák-no/vlá-ken-ko(nie vlá-kien-ko) Kríd-lo/krí-del-ko (nie krí-diel-ko)
	-ník -ík -íček -íctvo -ák -ár	Ob-chod-ník/ vrát-nik Ko-šík/tráv-nik Pní-ček/dáž-di-ček Zboj-níc-tvo/pa-pier-nic-tvo Dru-hák/sied-mak Zvo-no-le-jár/pa-miat-kar
	-ný -ský -cký -iansky	Lad-ný/váb-ny Zvo-len-ský/fran-cúz-sky Po-toc-ký/roľ-níc-ky Bys-trian-sky/ko-már-ňan-ský

Výnimky:

Podstatné mená	G pl.	Žena	Vý-hier ( aj vý-her )
		Ulica	Hrá-dzí, schô-dzí
		Dlaň	Ho-rár-ní, bá-sní
		Mesto	Skle-nár-stiev
	Všetky pády	Vysvedčenie	Lís-tie / lís-tia / lís-tiu - atď.

Prídavné mená

Vzor páví

Ne-to-pie-rí, di-via-čí, vtá-čí/vta-čí

Zámená

Zložené slová s časticami Nie- , ktovie- , bárs- , atď.

Nie-čí, kto-vie-kým, bárs-kým

Slovesá	S tvarotvornými príponami	-ia (3. Os. pl.)	Chvá-lia, hlá-sia
		-iac (prechodník)	Chvá-liac, hlá-siac
		-iaci (príčastie)	Ľú-bia-ci, chvá-lia-ci
	Vzor rozumieť	-ieť	Zváž-nieť, vyt-riez-vieť
	Opakovacie slovesá	-ievať	Blú-die-vať,  chvá-lie-vať
	Príčastie minulé činné (po dvojhláske –ia-)	-vší , -všiac , -všie	Za-kliav-ší, vy-liav-ší

Tvorenie slov	Zložené slová	Šéf-tré-ner
	Prípony –iar, -iareň	Mí-liar, trie-dia-reň
	Predpony  ná-, zá-, sú-	Ná-diel-ka, zá-siel-ka, sú-čias-tka

Zdroje:

 1. CALTÍKOVÁ, M. – LAUKOVÁ, Z. – POLAKOVIČOVÁ, A. – ŠTARKOVÁ, Ľ.: Učebnica, Slovenský jazyk pre   3. ročník SŠ, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 2010, 64 s., ISBN 978-80-8120-017-5