3. Prozodické systémy – časomerný a sylabický

Prozodické (veršové) systémy

          Prozódia je typ výstavby verša. Využíva najmä prozodické vlastnosti jazyka. Hranica medzi jednotlivými prozódiami nie je absolútna, opiera sa najmä o kontrast zvuku (zvýšená i znížená vetná intonácia, protiklad prízvuč nej a neprízvuč nej slabiky, protiklad krátkej a dlhej slabiky a pod.). Najč astejšie používané prozodické systémy sú č asomerný, sylabický, sylabotonický a tonický.

Časomerný veršový systém 

- je založený na striedaní dlhých a krátkych slabík, obyčajne bez rýmov

- základnou časovou jednotkou je v časomiere móra, ktorá zodpovedá jednej krátkej slabike.  Dlhá slabika sa vyslovuje v trvaní dvoch mór
- č asomiera využíva naj astejšie štyri základné stopy:
trochej ( - U );  jamb ( U - );  spondej (- -); daktyl ( - UU ).

- prostredníctvom mór sa vytvárajú stopy s klesavou (zostupnou) intonáciou (trochej, daktyl), stúpavou (vzostupnou) intonáciou (jamb, anapest) a neutrálnou intonáciou (spondej)

- najznámejšími časomernými veršami sú hexameter – šesťstopový  daktylo-spondejský verš a 

pentameter  - päťstopový  daktylo-spondejský verš.
- Striedanie hexametra s pentametrom vytvára tzv. elegické distichon

- časomiera je však v rozpore s prirodzenými zvukovými vlastnosť ami slovenč iny, preto sa v slovenskej
poézii natrvalo neuplatnila.


Príklad:

Aj zde leží zem ta, př ed okem mým slzy ronícím,
-   U   U / -  - /  -   U   U / -      -    / - U U/ - -/  
ně kdy kolébka, nyní národu mého rakev.
-   U   U/  -  U  U/ - / - U U/ -  U  U / - /
                                                                                (J. Kollár: Slávy dcera)

Sylabický veršový systém

-  je veršový systém založený na rovnakom počte slabík vo verši.
- charakterizuje ho:

   1. izosylabizmus, t.j. opakovanie veršov s rovnakým počtom slabík

   2. výrazná prestávka (dieréza, predel) v strede verša, ktorá ho intonačne rozdeľuje na dve časti

  3. zhoda veršového a rytmického členenia, t.j. medzi jednotlivými veršami nie sú presahy 

  4. častý výskyt združeného rýmu

Príklad:

Horí ohník, horí / na Kráľovej holi. //        12a
Ktože ho nakládol? / Dvanásti sokoli. //    12a
Dvanásti sokoli, / sokolovia bieli, //           12b
akých ľudské oči / viacej nevideli. //         12b
Dvanásti sokoli, / sokolovia Tatier, //        12c
ako by ich bola / mala jedna mater. //       12 c
                                                                              (J. Botto: Smrť Jánošíkova)

- Sylabický prozodický systém  sa uplatň oval predovšetkým v ľ udovej slovesnosti. V umelej poézii sa rozšíril v období romantizmu, pretože básnici Štúrovej školy  č erpali podnety a impulzy z ľudovej tvorby.  Dvanásťslabičným veršom (alexandrínom)  napísal J. Botto Smrť Jánošíkovu. Sylabický  veršový systém však využíval aj verš s dlhším rozsahom: trinásťslabičník použil S. Chalupka v básni Mor ho!, štrnásťslabičník J. Kráľ v básni Jarná pieseň.

Zdroje

1. Žilka T. a kol.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy, Poľana,  Bratislava, 2002