1. Fonetika, fonológia,fonetická transkripcia

Fonetika a fonológia sú dve jazykovedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú zvukovou (fónickou)

stránkou jazyka (z gréckeho fóne = zvuk, hlas; logos = veda)

• Fonetika – skúma fyzické vlastnosti hlások, činnosť rečových orgánov (pery,

zuby, jazyk, mäkké a tvrdé podnebie, ústna a nosová dutina, hlasivky atď.) a zvukové

(akustické) vlastnosti hlások (napr. tóny – samohlásky, šumy – párové spoluhlásky)

Základnou jednotkou fonetiky je hláska – konkrétna podoba fonémy reči, napr. hlásky n

[noha], ŋ [kengura]

• Fonológia – skúma systémové vlastnosti foném a prozodických javov; v centre jej

záujmu sú napr. rozlišovacia schopnosť foném, vzťahy medzi fonémami, fonematické

protiklady (znelosť a neznelosť) a pod.

Základnou jednotkou fonológie je fonéma – najmenšia jednotka jazykového systému,

schopná rozlišovať význam slov, čo sa prejavuje pri porovnávaní slov, ktoré sa odlišujú

len jednou fonémou: napr. komár – somár, súd – sud

Fonetická transkripcia

• Je presné zachytenie zvukovej podoby reči, prepísanie výslovnosti do grafickej podoby

• Zaznačuje sa do hranatých zátvoriek []

• Základné transkripčné pravidlo znie: jeden zvuk sa prepisuje jedným znakom

• Transkripcia sa od normálnej grafickej podoby odlišuje v základných črtách:

- Existuje len jedna hláska [i], preto aj Y aj I zapisujeme ako [i]. Príklad: my[mi], mi [mi]

- Dz, dž, ch prepisujeme ako [Ʒ],[Ǯ], [x]

- Znelé v pred znelými spoluhláskami zapisujeme [w].

- Krátka pauza sa označuje zvislou čiarou. Príklad: Neviem, prečo by... [ňevĭem | prečo̮bi]

- Dlhá pauza sa označuje dvoma zvislými čiarami. Príklad: ...tomu nerozumiem. Prečo?

  Príklad: [tomu ̮ ňerozumĭem || prečo?]


Ukážka fonetickej transkripcie
Text:
Ani malé spotrebiče nepatria do koša...

Postupne prestávame vyhadzovať staré chladničky, sporáky, čí práčky ku kontajnerom, do potokov alebo odvážať ich do lesa. Začali sme si uvedomovať, že ide o nebezpečný elektronický odpad alebo sa len bojíme, že nás niekto uvidí? Akokoľvek, postupne si zvykáme, že staré veľké domáce spotrebiče patria do zberných dvorov alebo späť do predajní, odkiaľ putujú na recykláciu. 

Prepis textu:
[aňi ´malé ´spotrebiče ´ňepatrîa do ´koša||

´postupňe ´prestávame ´vihaoзvať ´staré ´xladňički | ´sporáki či ´práčki gu ´kontajnerom | do ´potokoû | alebo ´odvážať iγ do lesa || ´začali zme si ´uvedomovať | že ´iďe o ´ňebespeční ´elektronickí ´otpat | alebo sa len ´bojíme | že ´nás ´ňǐegdo ´uviďí || ´akokoľvek | ´postupňe si ´zvikáme | že ´staré ´veľké ´domáce ´spotrebiče ´patrǐa do ´sberníγ dvoroû | alebo ´späť do

´predajní | ´otkǐaľ ´putujú na ´reciklácǐ-u || ]


Úloha pre spolužiakov:
Otestujte sa! Ak ste pozorne študovali.....................:
http://fonetika.tym.sk/joomla/testy/testy.html

Zdroje

1. Caltíková M. a kol.: Učebnica, Slovenský jazyk pre 3. roč.SŠ, Orbis Pictus   

    Istropolitana, Bratislava, 2010

           

2. Prozodické vlastnosti - časová, silová a tónová modulácia reči

Časová modulácia reči:

1.) Kvantita (dĺžka)- dlhá samohláska alebo dvojhláska trvá dvojnásobok trvania krátkej samohlásky.

2.) Pauza (prestávka)- rozdeľuje súvislú reč na úseky (takty), čím vzniká frázovanie.
              - logická (významová ) – za čiarkou vo vete.
              - fyziologická – na nádych

3.) Tempo (rýchlosť)- závisí od obsahu a funkcie prejavu. Pomôže zdôrazniť, vyzdvihnúť dôležité časti prejavu.

4.) Rytmus – vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove.

Silová modulácia:

1.) Intenzita hlasu (sila) – spolu s tempom vytvára dynamiku rečového prejavu.

2.) Prízvuk - hlavný prízvuk je v slovenčine pevný – na prvej slabike slova (mama, noha).
                 - vedľajší je v zložených slovách a je menej výrazný. V štvor a päťslabičnom slove je na predposlednej slabike (pesničkový, nezmieriteľnosť). Jednoslabičné predložky sú vo vete zväčša prízvučné, ak je na nich dôraz alebo ak stoja pred jednoslabičným slovom. (Dokončili stavbu pred termínom.)

3.) Dôraz - intonačné vyzdvihnutie významovo najdôležitejšieho slova vo vete, súvisí s vetným prízvukom, ktorý je pri objektívnom slovoslede na poslednom slove vety a pri subjektívnom slovoslede (pri vzrušenej reči) býva na začiatku vety. (Prišiel som sám. Sám som prišiel.)

Emfáza je citový, expresívny dôraz na slabike, ktorá sa súčasne nápadne predlžuje (Ja ťa dóóbre poznám.)


Tónová modulácia:

1.)Melódia – stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete, tónové vlnenie:

-klesavá – kadencia -  v oznamovacích vetách a dopĺňacích otázkach (v otázkach, kde je na začiatku opytovacie zámeno), v rozkazovacej, žiadacej a želacej vete. (Urobím to. Kto príde? Povedz mi to!)

-stúpavo-klesavá alebo klesavo-stúpavá – polokadencia– vetné úseky vnútri súvetia alebo rozvitej vety. (Zoznámili sme sa a viac sme sa nevideli.)

-stúpavá- antikadencia v zisťovacích otázkach (Urobíš to?)

2.)Hlasový register (výška hlasu)- vzniká nasadením hlasu do istej výšky, spolu s tempom a    intenzitou hlasu modeluje jazykový prejav. Ženy (soprán, mezzosoprán, alt), muži (bas, barytón, tenor)

http://www.youtube.com/watch?v=jA1qaOu_TDk – SOPRÁN
http://www.youtube.com/watch?v=jaGiZh41lLI – MEZZOSOPRÁN
http://www.youtube.com/watch?v=MF7qL_NLLsA - ALT

  
   http://www.youtube.com/watch?v=dR_fXKGM8dU –BAS

   http://www.youtube.com/watch?v=7uXKWIbEeBI –BARYTON

   http://www.youtube.com/watch?v=koJMqQ5pV6E – TENOR

   Zafarbenie hlasu -  timbre

    · Je dané geneticky

    · Jav, kt. dotvára identitu človeka

    · Využívame ho ako štylistický prvok – napr. tzv. reprodukčný(rozprávanie príhody ) , recitačný    (prednes básne ) rituálový (kázeň) reklamný (telepredaj)

Zdroje

1. Caltíková M. a kol.: Učebnica, Slovenský jazyk pre 3. roč.SŠ, Orbis Pictus   

    Istropolitana, Bratislava, 2010

            

3. Prozodické systémy – časomerný a sylabický

Prozodické (veršové) systémy

          Prozódia je typ výstavby verša. Využíva najmä prozodické vlastnosti jazyka. Hranica medzi jednotlivými prozódiami nie je absolútna, opiera sa najmä o kontrast zvuku (zvýšená i znížená vetná intonácia, protiklad prízvuč nej a neprízvuč nej slabiky, protiklad krátkej a dlhej slabiky a pod.). Najč astejšie používané prozodické systémy sú č asomerný, sylabický, sylabotonický a tonický.

Časomerný veršový systém 

- je založený na striedaní dlhých a krátkych slabík, obyčajne bez rýmov

- základnou časovou jednotkou je v časomiere móra, ktorá zodpovedá jednej krátkej slabike.  Dlhá slabika sa vyslovuje v trvaní dvoch mór
- č asomiera využíva naj astejšie štyri základné stopy:
trochej ( - U );  jamb ( U - );  spondej (- -); daktyl ( - UU ).

- prostredníctvom mór sa vytvárajú stopy s klesavou (zostupnou) intonáciou (trochej, daktyl), stúpavou (vzostupnou) intonáciou (jamb, anapest) a neutrálnou intonáciou (spondej)

- najznámejšími časomernými veršami sú hexameter – šesťstopový  daktylo-spondejský verš a 

pentameter  - päťstopový  daktylo-spondejský verš.
- Striedanie hexametra s pentametrom vytvára tzv. elegické distichon

- časomiera je však v rozpore s prirodzenými zvukovými vlastnosť ami slovenč iny, preto sa v slovenskej
poézii natrvalo neuplatnila.


Príklad:

Aj zde leží zem ta, př ed okem mým slzy ronícím,
-   U   U / -  - /  -   U   U / -      -    / - U U/ - -/  
ně kdy kolébka, nyní národu mého rakev.
-   U   U/  -  U  U/ - / - U U/ -  U  U / - /
                                                                                (J. Kollár: Slávy dcera)

Sylabický veršový systém

-  je veršový systém založený na rovnakom počte slabík vo verši.
- charakterizuje ho:

   1. izosylabizmus, t.j. opakovanie veršov s rovnakým počtom slabík

   2. výrazná prestávka (dieréza, predel) v strede verša, ktorá ho intonačne rozdeľuje na dve časti

  3. zhoda veršového a rytmického členenia, t.j. medzi jednotlivými veršami nie sú presahy 

  4. častý výskyt združeného rýmu

Príklad:

Horí ohník, horí / na Kráľovej holi. //        12a
Ktože ho nakládol? / Dvanásti sokoli. //    12a
Dvanásti sokoli, / sokolovia bieli, //           12b
akých ľudské oči / viacej nevideli. //         12b
Dvanásti sokoli, / sokolovia Tatier, //        12c
ako by ich bola / mala jedna mater. //       12 c
                                                                              (J. Botto: Smrť Jánošíkova)

- Sylabický prozodický systém  sa uplatň oval predovšetkým v ľ udovej slovesnosti. V umelej poézii sa rozšíril v období romantizmu, pretože básnici Štúrovej školy  č erpali podnety a impulzy z ľudovej tvorby.  Dvanásťslabičným veršom (alexandrínom)  napísal J. Botto Smrť Jánošíkovu. Sylabický  veršový systém však využíval aj verš s dlhším rozsahom: trinásťslabičník použil S. Chalupka v básni Mor ho!, štrnásťslabičník J. Kráľ v básni Jarná pieseň.

Zdroje

1. Žilka T. a kol.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy, Poľana,  Bratislava, 2002

4. Prozodické systémy – sylabotonický, tonický a voľný verš

 Sylabotonický veršový systém (slabično-prízvučná prozódia)

- opiera sa o stopovú organizáciu veršov. Dôležitá však nie je dĺžka slabiky, ale jej prízvučnosť, resp. neprízvučnosť, teda slovný prízvuk,

- sylabotonická prozódia pozná len tri stopy:  trochej ( - U ), jamb ( U - ) a daktyl ( - U U )

 - podľa toho, z akých stôp je verš tvorený, rozlišujeme verše trochejské, daktylské, jambické a daktylotrochejské

Príklady:

a) trochejský verš

Piesne naše: samá perla,

-   U /  -  U /  - U /  - U

samý diamant jasný.

-   U/  -   U /    - U   

b) daktylský verš

Démon kýs škaredý, chvost vlečúc po zemi,

 -   U   U /  -    U U /  -     U   U /  –  U  U

ku mne sa priplazil, do ucha šepce mi;

  -   U    U/  -  U U / -  U  U /  – U U

c) daktylsko-trochejský verš

Pokojný večer na vŕšky padal,

 -  U  U / - U / - U  U / - U

na sivé polia.

-  U U/  - U

d) jambický verš

Keď zima na perutiach vetra vletí

  U   - / U   - / U - /  U - /  U - / U

v náš Turiec, srdce moje divno splesá:

 U    - /  U  -  /  U  -  /  U  - /  U  - / U

- prvky sylabotonického prozodického veršového systému sa u nás začali uplatňovať už v období baroka,

- v období realizmu - v básnickej praxi ju programovo uplatnili najmä S. H. Vajanský a P. O.  
   Hviezdoslav,

- sylabotonická prozódia dosť výrazne využíva veršové presahy:   

                - je to nezhoda medzi rytmickým a vetným členením veršov,

                - podstata spočíva v tom, že syntaktický celok prechádza (presahuje) z jedného verša do 
                  druhého, čím sa vytvára rôzne napätie medzi rytmickou a syntaktickou organizáciou básnickej 
                   štruktúry,

                - je to malá nepravidelnosť, ktorá slúži na odautomatizovanie verša.

„S divými koňmi zamyslenia som dovial

sem Krutý a príliš plavý

Čelo som si krvou pomaľoval

v lesoch vŕzgajúce trávy“

(I.Štrpka, Vchladnom dni s dlhou kopijou)

Tonický (prízvučný) prozodický systém

-  vyznačuje  sa opakovaním rovnakého počtu prízvučných slabík vo verši, pričom počet neprízvučných slabík býva premenlivý,

- verše, v ktorých sa uplatňuje sú rôznoslabičné, nie sú stopovo organizované,

- je typický pre poéziu starogermánsku, v súčasnosti sa používa i v poézii anglickej,

- v slovenskej a českej poézii sa tento prozodický systém takmer neuplatnil,

- v slovenskej literatúre len v niektorých formách ľudovej deklamačnej poézie (vyčítanky), kde práve slovný prízvuk nadobúda na intenzite

Voľný verš

- je verš modernej poézie,

- je protikladom prísne rytmicky organizovaných veršov,

- vo všeobecnosti uznáva, že aj voľný verš má svoj rytmus, no dosahuje ho iným spôsobom.

Od tradičného verša sa odlíšil hlavne tým, že ustúpil od rovnoslabičnosti. Môžeme v ňom síce miestami objaviť tendencie k určitému druhu stopovosti, ale tá je viac – menej náhodná, netvorí systém,

-všeobecne sa uznáva, že nositeľom rytmu voľného verša je intonácia. Rovnaká intonácia veršov či celých veršových radov je daná ich rovnakou vetnou výstavbou – ide teda o veršový alebo vetný paralelizmus. Často sa môžeme stretnúť aj s intonačnou prestávkou ako nositeľkou rytmu. 

-básnici niekedy upúšťajú od interpunkcie, každý verš potom začínajú veľkým písmenom alebo používajú výlučne malé písmená:

„Len vtedy.

Byť znova pod slnkom.

Stúpať celou šľapou.

Ústredné postavenie / bude mať vždy mlynské

Koleso oblohy, / na ktoré protismerne

Viaže sa slnko, / mesiac, zem,

Ručičky hodiniek, / potisnuté o päť minút

A dolu dve /

Ozubené kolieska.“

(J. Ondruš, Pamäť)

- vznikol v literatúre koncom 19. storočia. Staré básnické formy odmietol z akéhosi protestu, snahy o oslobodenie myšlienok. Nemožno v ňom teda hľadať ani tradičné rytmické prvky.

- v slovenskej literatúre voľný verš prvýkrát použil v niektorých svojich básňach Ivan Krasko,

- literárna teória psychologicky zdôvodňuje estetickú účinnosť voľného verša tým, že človek pri čítaní neustále očakáva opakovanie na základe istého metrického impulzu, na konci verša prichádza sklamanie, no na začiatku ďalšieho verša opäť očakávanie.

Zdroje

1. Žilka T. a kol.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy, Poľana, Bratislava, 2002

5. Štylistické využitie zvukovej stránky slov

Štylistické využitie zvukovej stránky slov

- stretávame sa s ním hlavne v umeleckom, publicistickom a rečníckom štýle

- zvukové výrazové prostriedky= zvukové štylémy

Rým

- je jav založený na zvukovej zhode slabík

- základné druhy: obkročný (ukážka č.1), združený (ukážka č.2) , prerývaný (ukážka č.3), striedavý (ukážka č.4), postupný (ukážka č.5); gramatický (ukážka č.6)

Ukážka č.1

Červených tehál nazvážajú, Popri tom vápno, piesok a štrk, na pomoc pozvú sto bratských rúk a potom zázrak vyčkávajú.

(Ján Smrek)

Ukážka č.2

Eiffelka líže čelo horizontu vidíš ma plebej ľudového frontu pane vy máte paniku a hrôzu za noci kráčam ku Veľkému vozu s Hlbinom hľadím na tú polnoc prostú jak Rimbaud drieme pod oblúkom mostu

(Rudolf Dilong, Čo som chcel v Paríži)

Ukážka č.3

Ja šiel som – neviem prečo - sám v cudzí, veľký svet- nájsť vari mieru poklad, snáď blaha rudý kvet?

(Vladimír Roy, Ja išiel som)

       Ukážka č.4

Sedí kráska, zahrúžená. Ovečka a pes je s ňou. Je to sčasti živá žena, sčasti prelud našich snov.

(Štefan Žáry, La Gioconda)

Ukážka č.5

Kráčame spolu obdobiami Z jari do leta Ovocie sa o nás triezvo vyjardilo Hlavy nám babie leto mámi Hlasy posplieta Opitý október smoklí za aprílom

(Lýdia Vadkerti-Gavorníková, O nerozdielnej rozdielnosti)

Ukážka č.6

Nic sou nemeškali, šatry vystavili, Nový Zámek vůkol oblíhat počali, Nevolným křesťanům spočinu nedali, Hned dne zítřejšího oblíhat počali

(Píseň o Nových Zámkoch /1663/)

Zvukomaľba

- napodobňuje napr. zvuky prírody a pracovné zvuky

- výberom zvukov sa zachytáva atmosféra alebo zvuk zobrazovaného javu

  (ukážka č7,ukážka č.8)

- v 30. rokoch 20. storočia avantgardná poézia experimentovala so zvukom verša (ukážka č.9);

- využíva sa aj v próze naturizmu ( ukážka č.10)

Ukážka č.7

Duní Dunaj a luna za lunou sa valí: Nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.

(Samo Chalupka, Mor ho!)

  

Ukážka č.8

A národ oboril sa na národ, s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa, kres spráskal pušiek, zahrmeli delá, zem stone, piští vzduch, rvú vlny vôd, kde bleskom kmitla hrozná Astarot.

(Pavol Országh- Hviezdoslav)

Ukážka č.9

Klin výšin syčí šípov bystriny, Džezuje žvatlavý džavot riav Krok gondol klokoce tokom Potokov pod plotom topoľov...

(Laco Novomeský)

    

        Ukážka č.10

Prespala sa. Počula si? Prespala sa. Predstav si, stvorička, prespala sa.

(Dobroslav Chrobák)

Paranomázia

-         zvuková štylistická figúra, ktorá využíva opakovanie slovných základov v odvodených slovách (slav-/sláv- v ukážke č.11)

Ukážka č.11

... I my, vlastenci a bratrové, slavme, slavně slávu Slávův slavných

(Ján Kollár)

Aliterácia

- zvuková štylistická figúra, ktorá využíva zvukovú zhodu na začiatku slov (slová s rovnakými začiatočnými hláskami alebo hláskovými skupinami v ukážke č.12)

Ukážka č.12

Vykrádači a vydridusi vydierali vynikajúceho vynálezcu, Vincenta Vydru, ktorý vymyslel vysokovýkonný vysávač s výfukom.

(Daniel Hevier)

Eufónia (ľubozvučnosť)

- zakladá sa na zámernom využívaní a organizácií zvukových vlastností hlások a skupín hlások, čím sa dosahuje emocionálnosť a expresívnosť textu

      - za ľubozvučné sa považujú jazyky, ktoré majú v slovách veľa samohlások (napr. italiano, tabuľa, Conchita)

- eufóniu vytvára pravidelné opakovanie samohlások u-i/í-a a zámerné opakovanie

spoluhlások p,r,l; samohlások a,e,o  (ukážka č.13)

Ukážka č.13

Ulica usína. Papier plavne zletel zo stola a nik sa ho nedotkol ani pohľadom.

(Dušan Mitana)

Kakofónia

- neľubozvučné (výslovnostne ťažké) usporiadanie hlások a slov

- môžeme ju nájsť v jazykolamoch (ukážka č. 14)

Ukážka č. 14

Postrašil pštros Prstoš Pštrosa Pestroša. Prestrašený Pestroš strčil hlavu do koša.

(Štefan Moravčík)

Zdroje

1. Caltíková M. a kol.: Učebnica, Slovenský jazyk pre 3. roč.SŠ, Orbis Pictus   

    Istropolitana, Bratislava, 2010

           

6. Ortoepia a ortografia

Ortoepia (správna výslovnosť)

Ortoepia- osobitná jazyková disciplína, ktorá sa zaoberá zvukovými normami, podľa ktorých

sa tvoria hovorené spisovné jazykové prejavy (komunikáty). Kodifikačnou príručkou pre zvukovú rovinu spisovnej slovenčiny sú  Pravidlá slovenskej výslovnosti od Á. Kráľa.

Jazyková kultúra národa sa prejavuje vo vedomej snahe používateľov jazyka o kultivovanie spisovného jazyka v písomnej i hovorovej komunikácií. Kultúrna úroveň človeka sa prejavuje nielen v tom, ako pohotovo a elegantne formuluje svoje myšlienky, ako ich správne napíše, ale aj v tom, ako znie jeho reč. Správnu výslovnosť určuje ortoepická norma.

V rámci výslovnosti rozoznávame tri výslovnostné štýly.

Výslovnostné štýly:

a) vysoký štýl –využíva sa vo verejnom oficiálnom prostredí, pri recitácii umeleckých textov, 

v slávnostných prejavoch; komunikanti využívajú spisovnú slovenčinu.

b) neutrálny štýl – najčastejšia podoba hovorovej spisovnej slovenčiny. Využíva sa v súkromnom aj v pracovnom styku. Ak je medzi komunikantmi spoločenský odstup (mladší/starší, podriadený/nadriadený, prostredie školy, úradu a pod.), tak využiva spisovný jazyk.

c) nižší štýl – využíva sa v súkromnom aj verejnom prostredí, všade tam, kde je medzi 

komunikantmi neoficiálny alebo priateľský vzťah. Vyskytujú sa v ňom odchýlky od spisovnej normy, prejavuje sa napr. vplyv miestneho dialektu.

Najčastejšie poruchy výslovnosti spoluhlások:

- rotacizmus: ľudovo ráčkovanie, zniká nesprávnou výslovnosťou spoluhlásky r: hrot jazyka 

nekmitá

- sigmatizmus: ľudovo šušlanie, vzniká nesprávnou výslovnosťou sykaviek  spoluhlások s,z,š,ž, a c, č; najčastejšie ho spôsobuje nesprávna poloha jazyka).

Správnou výslovnosťou zabezpečíme efektívnosť našej komunikácie.

Spisovná výslovnosť a jazyková kultúra dotvára imidž vzdelaného človeka.

Spisovnou výslovnosťou prejavujeme úctu k poslucháčom.

Logopédia je medicínsky odbor (súčasť foniatrie), ktorý sa zaoberá prevenciou a nápravou porúch výslovnosti a reči.                       

Ortografia / pravopis

Grafické jazykové prostriedky

-         Využívajú sa v písaných jazykových prejavoch

-         Patrí sem písmo

Písmo

-         Súbor grafických znakov : písmen, grafém, litier

-         V histórií sa využívalo na záznam udalostí a dodnes zastupuje zvukovú reč

-         V slovenčine sa používa hláskové písmo latinského pôvodu - latinka

Písmeno – graféma

-         Najmenšia grafická jednotka slúžiaca na zaznamenávanie hlások - foném

-         V slovenčine platí zásada, že jednej fonéme zodpovedá jedna graféma

Výnimky:

i,y	Pre jednu fonému sú dve grafémy  (napr. biť, byť...)
d,t,n,l	Grafémy, ktoré môžu nahradiť ď,ť,ň,ľ ak po nich nasledujú samohlásky e,i a dvojhlásky ia, ie, iu (napr. liek, Detva , diabol, nikto, teba...)
ch, dz, dž	spojenie dvoch grafém na zapísanie jednej fonémy (napr. chalupa, rýdzi, džem...)

Zaujímavosť:

X	Ks – dve fonémy zapíšme jednou grafémou

Poruchy  učenia spojené s pravopisom:

Dysgrafia: porucha učenia, pri ktorej človek robí chyby v písmenách a nie je schopný zrozumiteľne písať.

Dysortografia  - je taktiež porucha učenia , pri ktorej má  človek problém si osvojiť pravidlá pravopisu, pretože nerozoznáva  hlásky a niekedy celé slová.

Ortografia / pravopis

-         Pravopis slovenčiny sa formoval dlhé obdobie – prebehlo niekoľko kodifikácií a úprav spisovnej slovenčiny: 

o       kodifikácia A. Bernoláka – fonematický princíp pravopisu (nemá y a využíva ˇ na označenie mäkkosti spoluhlásky)

o       kodifikácia Ľ. Štúra – prevláda fonematický princíp pravopisu (nemá ľ  a y, taktiež označuje mäkkosť)

o       úprava Štúrovskej slovenčiny M. Hattalom -  posilnil etymologický princíp pravopisu (rozlišuje y/i, a spoluhlásky zmäkčuje e,i)

-         Pravidlá, podľa ktorých píšeme nazývame pravopisná norma

-         V pravopise sa riadime štyrmi pravopisnými princípmi:

o       Fonematický

§        Je určený tým, že sa jedna fonéma píše jedným písmenom

§       V slovenčine sa nedodržiava dôsledne

o      Morfematický

§       Zachováva podobu písaných slov, ale pri výslovnosti môže niektoré hlásky zmeniť zo znelých na neznelé a opačne

o       Etymologický

§       Tento princíp prihliada na podoby  slov v staršej podobe jazyka

§       Uplatňuje sa pri písaní i/y v cudzích slovách – rešpektujeme pôvodnú pravopisnú podobu slova

o       Gramatický

§       Určuje, že sa pády prídavných mien píšu rovnako ako pády iných slovných druhov, ktoré sa skloňujú podľa rovnakého vzoru

-         Pre dobré ovládanie pravopisu je potrebné vedieť pravidlo o spodobovaní spoluhlások a o rytmickom krátení  

Pravidlo o rytmickom krátení

-         V spisovnej slovenčine okrem výnimiek nemôžu nasledovať za sebou dve dlhé slabiky

Uplatnenie:

Podstané mená	Ženský rod	vzor	G pl.		D pl.	L pl.
		Žena	Žien / čia-pok		Že-nám rie-kam	(o) že-nách/ (o) rie-kach
		ulica			Uli-ciam Svie-cam	(o)uli-ciach (o)svie-cach
	Mužský rod	vzor	N pl.	G pl.	D pl.	A pl.	L pl.
		Mesto	Me-stá Mies-ta	Kl-biek Ko-lie-nok	Mes-tám Mies-tam	Mes-tá Mies-ta	(o)mes-tách (o)mies-tach
		Srdce	Srd-cia Lí-ca		Srd-ciam Lí-cam	Srd-cia Lí-ca	Srd-ciach, lí-cach

Slovesá	Neurčitok	Pad-núť/vlád-nuť, strieh-nuť
	Prechodník, činné príčastie prítomné	Chlad-núc,       če-sa-júc, pad-nú-ci/vlád-nuc, lá-mu-ci, strieh-nu-ci
	Prítomný čas	Pa-dám,  ro-bím,  pa-dnú/vlád-nem, chvá-lim, vlád-nu
	Opakovacie slovesá na - avať	Pí-sa-vať, spie-va-vať/vo-lá-vať

Prídavné mená, radové číslovky, príčastia	Vzor	Pekný	Cudzí
	Prídavné mená	Ze-le-ný, čier-ny	Mlad-ší, svie-ži
	Radové číslovky	Štvr-tý, sied-my	Tre-tí, ti-sí-ci
	Príčastia	Pre-bra-ný, sia-ty	Pra-cu-jú-ci

Tvorenie slov(prípony)	-ko	Ok-no/o-kien-ko Vlák-no/vlá-ken-ko(nie vlá-kien-ko) Kríd-lo/krí-del-ko (nie krí-diel-ko)
	-ník -ík -íček -íctvo -ák -ár	Ob-chod-ník/ vrát-nik Ko-šík/tráv-nik Pní-ček/dáž-di-ček Zboj-níc-tvo/pa-pier-nic-tvo Dru-hák/sied-mak Zvo-no-le-jár/pa-miat-kar
	-ný -ský -cký -iansky	Lad-ný/váb-ny Zvo-len-ský/fran-cúz-sky Po-toc-ký/roľ-níc-ky Bys-trian-sky/ko-már-ňan-ský

Výnimky:

Podstatné mená	G pl.	Žena	Vý-hier ( aj vý-her )
		Ulica	Hrá-dzí, schô-dzí
		Dlaň	Ho-rár-ní, bá-sní
		Mesto	Skle-nár-stiev
	Všetky pády	Vysvedčenie	Lís-tie / lís-tia / lís-tiu - atď.

Prídavné mená

Vzor páví

Ne-to-pie-rí, di-via-čí, vtá-čí/vta-čí

Zámená

Zložené slová s časticami Nie- , ktovie- , bárs- , atď.

Nie-čí, kto-vie-kým, bárs-kým

Slovesá	S tvarotvornými príponami	-ia (3. Os. pl.)	Chvá-lia, hlá-sia
		-iac (prechodník)	Chvá-liac, hlá-siac
		-iaci (príčastie)	Ľú-bia-ci, chvá-lia-ci
	Vzor rozumieť	-ieť	Zváž-nieť, vyt-riez-vieť
	Opakovacie slovesá	-ievať	Blú-die-vať,  chvá-lie-vať
	Príčastie minulé činné (po dvojhláske –ia-)	-vší , -všiac , -všie	Za-kliav-ší, vy-liav-ší

Tvorenie slov	Zložené slová	Šéf-tré-ner
	Prípony –iar, -iareň	Mí-liar, trie-dia-reň
	Predpony  ná-, zá-, sú-	Ná-diel-ka, zá-siel-ka, sú-čias-tka

Zdroje:

 1. CALTÍKOVÁ, M. – LAUKOVÁ, Z. – POLAKOVIČOVÁ, A. – ŠTARKOVÁ, Ľ.: Učebnica, Slovenský jazyk pre   3. ročník SŠ, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 2010, 64 s., ISBN 978-80-8120-017-5